Každé dieťa si zaslúži byť chránené

Autor: OZ Nemlčme | 5.2.2015 o 16:32 | (upravené 6.2.2015 o 22:51) Karma článku: 13,28 | Prečítané:  4227x

Anton Chromík v relácii Noviny Plus na TV JOJ v súvislosti so sexuálnym zneužívaním detí povedal: „...to, aby ste učili 99 percent alebo 100 percent detí o sexuálnom zneužívaní na to, aby ste odhalili nejakých tých pár percent sexuálnych zneužívateľov, je hlúposť“. Akoby obete sexuálneho násilia boli akási „štatistická chyba“, ktorou sa v celospoločenskej debate o sexuálnej výchove vôbec nemusíme zaoberať. 

Sexuálne zneužívanie detí patrí medzi vôbec najtraumatizujúcejšie formy násilia a zanecháva závažné následky vo všetkých oblastiach života – psychickej, telesnej aj sociálnej. Deti, ktoré zažili sexuálne zneužívanie, často trpia depresiami a úzkosťami, majú negatívny obraz o sebe a zníženú dôveru vo svoje vlastné schopnosti. 

Ujma ich zasahuje v kritickom veku, kedy by malo dochádzať k utváraniu ich vlastnej identity, sebaobrazu a predstave o medziľudských vzťahoch. Zažité násilie tento proces závažne naruší a obete s jeho následkami nezriedka musia bojovať ešte v dospelosti. 

Zneužívanie detí pritom patrí medzi trestné činy s najvyššou latenciou – len mizivá časť prípadov niekedy vypláva na povrch. Deti často to, čo sa im deje, nedokážu vyhodnotiť ako kriminálnu aktivitu, pretože nemajú potrebnú mentálnu vyspelosť alebo dostatok informácií. Ak je páchateľom blízky človek, zneužívanie sa môže diať pod rúškom zdanlivo milujúceho vzťahu – v takýchto prípadoch sa páchateľ nezmocňuje obete násilím, ale prostredníctvom manipulácie. 

Nízka informovanosť detí o sexuálnom správaní tu hrá v prospech zneužívateľa. Deti v takýchto prípadoch môžu byť presvedčené o tom, že to, čo zažívajú, je úplne normálne. To, že sú obeťou trestného činu, často dokážu vnímať až roky po tom, ako k samotnému zneužívaniu došlo. 

Skutočnosť, že trestný čin ostáva utajený, prináša okrem prvotnej ujmy ďalšie závažné riziká. Nedochádza k spracovaniu traumy, čo môže spôsobiť dlhodobé následky a hlboké psychosociálne problémy, ktoré sa môžu prejavovať aj po rokoch. Obete sexuálneho zneužívania sú zraniteľnejšie voči násiliu aj vo svojom ďalšom živote – najmä u dievčat a žien, ktoré v detstve zažili sexuálne násilie, existuje väčšie riziko, že ho zažijú aj v dospelosti. 

Napriek vysokej latencii sa pracovníci sociálnej kurately každý rok zaoberajú rádovo stovkami prípadov sexuálneho zneužívania detí [1]. Vo výskume Inštitútu pre výskum práce a rodiny 7,1% detí zo skúmanej vzorky žiakov 8. a 9. ročníkov základných škôl uviedlo, že boli vystavení nejakej forme sexuálneho násilia. Inštitút odhaduje, že v tejto populácii detí zažíva nejakú z foriem sexuálneho násilia 5,8 až 8,4% detí, a v riziku sú ďalšie štyri percentá [2].

Deti tu však nie sú jedinou ohrozenou skupinou. Tou ďalšou sú dospievajúci mladí ľudia, ktorí začínajú viesť svoj sexuálny život, a ktorí sú obzvlášť zraniteľní voči rôznym formám sexuálneho násilia. 

Sexuálna výchova je dôležitým nástrojom prevencie zneužívania a sexuálneho násilia. Jej úlohou je dieťa vhodným a veku primeraným spôsobom informovať o láske a sexualite, viesť ho k vnímavosti voči svojim pocitom aj pocitom iných, a k ohľaduplnosti a zodpovednosti pri nadväzovaní intímnych kontaktov. Naučiť ho, ako povedať nie, ako riešiť nepríjemné situácie či kde požiadať o pomoc, ak sa ocitne v nepríjemnej situácii. 

Sexuálne násilie je fenoménom, ktorý je príliš závažný a rozšírený na to, aby sme ho v diskusii o sexuálnej výchove mohli jednoducho ignorovať. A skutočnosť, že k sexuálnemu zneužívaniu detí dochádza najčastejšie v rodine alebo blízkom okolí dieťaťa, je síce bolestivým, ale závažným argumentom, prečo by sexuálna výchova nemala byť ponechaná výlučne v kompetencii rodičov. 

Inými slovami, je nevyhnutné venovať sa tým „pár percentám“ zneužívaných detí a spoločne sa pokúšať hľadať spôsoby, ako ich pred násilím ochrániť. Mali by sme pri tom používať zmysluplné a vecné argumenty. A mali by sme pri tom hovoriť s rešpektom a citom, ktoré si tieto deti zaslúžia. Anton Chromík, žiaľ, zlyhal vo všetkých týchto bodoch. 

 

Autor: Jana Raganová
Nemlčme!

Nemlčme na facebooku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?